Juliánsky kalendár

Ап. Филимона и др. Мч. Цециліи​, Валеріана, Тивуртія и Максима.

Гал (205) 3, 8-12. Лк (49) 9, 57-62.

Novojuliánsky kalendár

Prep. Savvy Osvjaščennaho.
Gal (205) 3, 8-12. Lk (49) 9, 57-62.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Cecília (Kikilia). Narodila sa v Ríme bohatým a významným rodičom. Mala veľkú vieru v Hospodina Christa a veľkú horlivosť za vieru. Svätá Cecília sľúbila Bohu doživotné panenstvo a pod drahocennými šatmi, ktoré jej darovali rodičia, nosila ostrú vrecovinu. Keď ju rodičia prinútili k manželstvu s istým pohanom Valeriánom, hneď prvú noc svojho ženícha presvedčila, aby šiel k episkopovi Urbanovi, dal sa pokrstiť a potom aj on sám žil panenským životom. Keď Valerián prijal Christovu vieru, obrátil na ňu aj svojho brata Tivurtija. Obaja bratia boli onedlho kvôli viere odsúdení na smrť, ale ich vernosť nezoslabla ani pred samotnou smrťou. Keď viedli týchto veľkých bratov na popravisko, podarilo sa im počas toho obrátiť na vieru aj veliteľa strážcov Maxima. Všetci traja spoločne strádali za Hospodina Christa. Svätá Cecília pochovala ich telá dovedna. Vtedy bola aj ona predvedená pred súd, lebo neúnavne privádzala pohanov k Christovej viere. Iba za jeden večer priviedla k viere 400 duší. Keď sa jej sudca opýtal, odkiaľ má toľkú smelosť, ona odpovedala: „Z čistého svedomia a nepochybnej viery.” Po ťažkých mučeniach bola odsúdená na sťatie mečom. Kat ju tri razy udrel mečom po krku, ale nemohol ju zabiť; len ju poranil a z rán jej vytekala krv, ktorú verní zbierali do šatiek, špongií a nádob kvôli liečeniu. Po troch dňoch Christova mučenica a deva oddala ducha svojmu Hospodinovi, s ktorým sa večne raduje. Sv. Cecília s ostatnými strádala okolo roku 230. Jej ostatky spočívajú v chráme jej mena v Ríme. V západnej cirkvi sa sv. Cecília považuje za patrónku cirkevného spevu a hudby.