11./24. júl 2020
Juliánsky kalendár
Воспоминаніе чуда вмч. Евѳиміи Всехвальной. Равноап. Ольги, въ Крещеніи Елены, кн. Русскія.
1Кор (139) 7, 35 – 8, 7. Мф (63) 15, 29-31.
Novojuliánsky kalendár
Vmčc. Christiny. Mč. Borisa i Gľiba, v kreščeniji Romana a Davida.
1Коr (139) 7, 35 – 8, 7. Мt (63) 15, 29-31.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Sv. veľkomuč. Eutímia. Túto svätú oslavujeme 16. septembra, kedy aj strádala. Na tomto mieste sa však spomína divotvorstvo jej svätých ostatkov, ktoré sa prejavilo počas 4. Všeobecného snemu v Chalcedóne. Tento Snem bol zvolaný v časoch cisára Markiána a Pulcherie v roku 451 po smrti cisára Teodosija Mladšieho. Podnetom k jeho zvolaniu bola heréza alexandrijského patriarchu Dioskora a carihradského archimandritu Eutíchia, ktorí rozširovali lživé učenie, že v Christovi Hospodinovi neboli dve prirodzenosti, božská a ľudská, ale len jedna, božská. Na tomto Sneme najväčšiu úlohu zohral carihradský patriarcha Anatolij a jeruzalemský patriarcha Juvenalij. Keďže sa v dohadovaniach a dôkazoch na oboch stranách nepodarilo dôjsť k žiadnemu záväznému riešeniu, patriarcha Anatolij navrhol, aby aj pravoslávni aj heretici napísali svoje vyznanie viery a položili ho do rakvy s ostatkami sv. Eutímie. S týmto všetci súhlasili. Boli teda napísané dve vyznania viery a položené na hruď veľkomučeníčky. Truhla bola zatvorená, zapečatená cisárskou pečaťou a ešte k tomu k nej bola postavená vojenská stráž. Potom všetci strávili tri dni v pôste a modlitbe. Keď na štvrtý deň truhlu otvorili, uvideli pravoslávne vyznanie viery v pravej ruke svätej a heretické pod jej nohami. Takto sa spor s Božou pomocou vyriešil v prospech Pravoslávia. V časoch cisára Heraklea boli ostatky svätej Eutímie prenesené z Chalcedónu do Carihradu, do chrámu jej mena, neďaleko hipodrómu. Ikonoborný cisár Lev Isavrijský nariadil, aby boli tie ostatky hodené do mora; ale zázračným spôsobom bola rakva prenesená na ostrov Limnos a uložená v chráme sv. muč. Glikérie. Až v časoch cisárovnej Iriny bola rakva s ostatkami znova vrátená do Carihradu na svoje pôvodné miesto. Z týchto ostatkov čas od času vytekala krv, ktorá pomáhala chorým a nemohúcim.