10./23. august 2020

Juliánsky kalendár

НЕДѢЛЯ 11-я. Гласъ 2. Мч. архидіакона Лаврентія.
Утр. ев. 11 Ин (67) 21, 15-25. 1Кор (141) 9, 2-12. Мф (77) 18, 23-35.

Novojuliánsky kalendár

11. NEDIĽA PO PJATIDESJATNICI. Hlas 2.
Otdanije Uspenija. Mč. Luppa. Svmč. Irineja, ep. Lionskaho.
Utr. Ev. 11 Jn (67) 21, 15-25. 1Коr (141) 9, 2-12. Мt (77) 18, 23-35.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Lavrentij (Vavrinec) archidiakon, Sixt (Sixtus) pápež a ďalší s nimi. Keď zahynul pápež Štefan (pozri 2. aug.) na jeho miesto bol ustanovený svätý Sixt, ktorý bol pôvodom Aténčan, najprv filozof a potom kresťan. V tom čase zomierali rímski episkopi jeden za druhým, takže stať sa episkopom v Ríme, znamenalo to isté, ako byť vyvedený na smrť. Cisár Décij bol rozhodnutý zničiť kresťanstvo a pápež Sixt bol onedlho predvedený pred súd so svojimi dvomi diakonmi, Felixisimom a Agapitom. Keď ich viedli do temnice, Lavrentij povedal pápežovi: „Kam ideš, otče, bez syna? Kam ideš, archijerej, bez svojho archidiakona?“ Pápež ho utešil predpovedajúc mu, že aj on onedlho po ňom pretrpí za Christa ešte väčšie muky a čoskoro ho bude nasledovať. A skutočne, len čo sťali Sixta a tých dvoch diakonov, bol Lavrentij chytený. Predtým však ešte dal do poriadku všetky svoje a cirkevné veci. Ako rizničný a ekonóm, preniesol všetky cirkevné drahocennosti do domu nejakej vdovy Kyriakie. Pri tej príložitosti Kyriakiu uzdravil dotykom ruky od veľkej bolesti hlavy a slepcovi Kriskentionovi navrátil zrak. Keď bol Lavrentij uvrhnutý do väznice, aj tu uzdravil nejakého dlhoročného slepca a väzňa Lukija a potom ho pokrstil. Keď to videl žalárnik Ipolit, dal sa pokrstiť aj on a potom taktiež strádal za Christa (pozri 13. аugusta). Keďže sa Lavrentij nechcel nijako zriecť Christa, ale naopak ešte väčšmi presviedčal cisára Décia, aby sa on zriekol lživých bohov, udierali ho kameňmi po tvári a po celom tele so škorpiónom, t.j. reťazou s ostrými zúbkami. Nejaký vojak Roman, prítomný pri mučení, uveril v Christa a hneď ho sťali. Nakoniec Lavrentija položili na železnú platňu a podpálili pod ňou oheň. Páliac sa na ohni, sv. Lavrentij ďakoval Bohu a posmieval sa cisárovi kvôli pohanstvu. Keď svoju čistú a hrdinskú dušu oddal Bohu, jeho telo v noci zobral Ipolit a odniesol ho najprv do domu Kyriakie a potom do jednej jaskyne, kde ho s úctou pochoval. Sv. Lavrentij strádal s ostatnými v roku 258.