Prešov. 8.4.2019
Bohoslužby Pravoslávnej cirkvi majú stáročnú históriu a ich obsahom sú prekrásne modlitebné diela veľkých teológov, askétov, ale predovšetkým svätých ľudí. Obzvlášť obdobie Veľkého pôstu je bohaté na cirkevnú poéziu, ktorá má veriaceho priviesť k čo najväčšej snahe o duchovné zdokonaľovanie a napredovanie. V rámci Veľkého pôstu je to zase 5. týždeň, kde sú sústredené špecifické bohoslužby, tzv. celonočné bdenia, počas ktorých sa veriaci modlia za spásu svojej duše.
Prvá takáto časť bohoslužby s názvom „Veľký kajúcny kánon sv. Andreja Krétskeho“ sa v Pravoslávnej cirkvi používa už od 10. storočia a má postiacich sa ľudí primäť k uvedomeniu si vlastnej hriešnosti a úprimnému pokániu nad svojimi hriechmi. Autorom kánonu je sv. Andrej, episkop krétsky (660 – 740), ktorý toto grandiózne dielo, obsahujúce 250 krátkych modlitieb (tropárov), napísal ako svoju osobnú kajúcnu modlitbu, ktorú Cirkev neskôr zaradila do bohoslužobného užívania. Aby si sv. Andrej uvedomil svoje hriechy, zamýšľa sa nad starozákonnou a v niektorých častiach aj novozákonnou históriou, príkladmi hriechov a hriešnikov, ktorým sa snaží vyvarovať a na druhej strane dáva za vzor spravodlivých ľudí zo Svätého Písma, ktorých treba napodobňovať. Dielo je obdivuhodné aj v tom, že sú v ňom jednak zachytené hlboké myšlienky o pokání a zároveň ukazuje obrovskú znalosť Svätého Písma zo strany autora. Dojemné a k pokániu vedúce modlitby sú doplnené konaním hlbokých poklôn za spevu slov „Pomiluj mja, Bože, pomiluj mja – Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa“. Klaňanie sa do zeme pravoslávnych veriacich je v období Veľkého pôstu bežné, ale táto bohoslužba predpisuje pokloniť sa pred každým z 250 tropárov. V prvé štyri dni Veľkého pôstu sme tento kánon čítali rozdelený na štyri časti a doplnením bohoslužieb Veľkého povečeria a v tomto 5. týždni sa číta vcelku na štvrtkovej utreni (rannej bohoslužbe), ktorá sa však slúži v stredu večer alebo v noci.
Okrem Veľkého kajúcneho kánona pripadá na tento týždeň ešte jedno celonočné bdenie na počesť sviatku Pochvaly Presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na sobotu 5. týždňa Veľkého pôstu. Tento deň nazývame aj Akafistná sobota, lebo do rannej bohoslužby utrene je vložený Akafist Presvätej Bohorodičke, čo je oslavná bohoslužba, počas ktorej sa nemá sedieť (z gr. akathistos = nesedavý).
História sviatku je spojená s jednou ikonou Presvätej Bohorodičky a tromi udalosťami, kde prejavila svoju pomoc vernému národu v hlavnom meste Byzancie Carihrad. Ikonu Bohorodičky, neskôr nazvanú grécky „Odigítria“, cirkevnoslovansky „Putevoditeľnica“ (ukazujúca cestu) napísal apoštol Lukáš. Ešte počas jej života ju ukázal Presvätej Bohorodičke, ktorá povedala, že „moja blahodať bude s touto ikonou.“ Neskôr sa Odigítria dostala až do kráľovského mesta Carihrad, do Vlachernského chrámu, kde sa nachádzalo aj rúcho Presvätej Bohorodičky. Spolu s ostatnými boli tieto svätyne nápomocné pri troch napadnutiach zo strany nepriateľov. Patriarcha a veriaci obchádzali hradby mesta, modlili sa postojačky celú noc a tak nad nimi zvíťazili. Prvé napadnutie na Carihrad bolo zo strany Peržanov v roku 626 za cisára Heraklea, druhé o 36 rokov neskôr od Saracénov za cisára Konštantína Pogonata a tretie rovnako od Saracénov za Leva Izavru (716 – 741).
Na 5. týždeň Veľkého pôstu bol tento sviatok ustanovený z dôvodu, že prvé z napadnutí na Carihrad sa udialo okolo tohto času. Dôvodom je však aj prosba o pomoc v čase duchovného a telesného snaženia, ktorú veriaci národ prináša k Bohorodičke, ktorú má Pravoslávna cirkev vo veľkej úcte.
