Parastas za padlých vojakov v Bardejovských Kúpeľoch

8. máj je deň, kedy si pripomíname víťazstvo nad fašizmom, ale je to aj deň, kedy sa v Bardejovských Kúpeľoch schádzajú pravoslávni kňazi s veriacimi, aby si pri pamätníku ruských vojakov z Prvej svetovej vojny pripomenuli pamiatku všetkých vojakov ,,na poli brani ubijennych – zabitých na bojovom poli“. Mnohí z prítomných si tam prišli uctiť a zapáliť sviečku, aj za svojich otcov, dedov, pradedov, ktorí odišli do vojny, a už sa z nej nevrátili. Žiaľ ich tela, či hroby sú nevedno kde vo svete.

Slúžil sa parastas s voskresnými irmosmi a tropármi, čo prítomným dodávalo radosť z toho, že aj keď je vojna, a smrť hrozná, vždy na konci je radosť a útecha v podobe Christa.

Po slúžení sa prítomným veľmi pekne prihovoril otec Ivo Petrovaj, ktorý vyzdvihol silu modlitby za duše mŕtvych ,,priateľov“, ale hlavne za ,,nepriateľov“, za pokoj vo svete, či vlasť, prezidenta, ale aj vládu, aby rozumne dokázali viesť krajinu po ceste dobra a nie vojen. Spomenul že, príčinou všetkého zla je pýcha, závisť a nedostatok pokory. Preto aj Kain zabil svojho brata Ábela, a tak začal ,,prvú vojnu“ a zabíjanie vo svete. Od tej doby, za všetky tie tisícročia, od kedy je svet svetom, bolo len necelých 200 rokov mieru.

Už tradične boli pri slúžení prítomní aj kozáci zo ,,Všekozáckého zväzu českých zemí a Slovenska“ v kozáckych uniformách, ktorí dodávali slúženiu na vážnosti a dôležitosti.

Démonskú prítomnosť vojny si vie dnešná generácia žijúca v relatívnom mieri ťažko predstaviť. Veľakrát si povieme, že sa nás nejaká vojna v Sýrii, či na Ukrajine nedotýka. Sú to pre nás neznámi vojaci, ale pre niekoho je to otec, syn, manžel, či brat, ktorý musel opustiť svoju rodinu a domov a isť do boja. Preto buďme vďační za každú jednu minútu, ktorú môžeme prežiť v mieri a pokoji. A nikdy nezabudnime na tých, ktorí ,,položili dušu svoju za druhov svojich“.

Ľubomíra Kosová