V poslednú augustovú nedeľu – 26. augusta 2018 – sa už tradične na Ľutinskej hore zišli pravoslávni veriaci, aby oslávili sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky. Nedeľným bohoslužbám predchádzala sobotňajšia púť zo Sabinova do Ľutiny. Zorganizovala ju Pravoslávna cirkevná obec Sabinov spolu s miestnou skupinou BPM – SYNDESMOS. Celonočné bohoslužby vyvrcholili nedeľňajšou archijerejskou sv. liturgiu, ktorú odslúžil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav za asistencie viacerých duchovných.
V kontexte sviatku Usnutia Presvätej Bohorodičky duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Ľubica jerej Peter Dobrík v kázni poukázal na to, o čom je ľudský život a čo je jeho náplňou.
„Istý český vysokoškolský učiteľ – profesor psychiatrie – kládol študentom prvého ročníka na začiatku akademického roka vždy rovnakú otázku: „O čom je ľudský život?” Študenti sa mu pokúšali odpovedať rôznymi spôsobmi, ale nikto neodpovedal tak, ako si to predstavoval učiteľ. Napokon im vysvetlil: „Ľudský život je o vzťahoch.” Opísal študentom ľudský život ako dom, ktorý má štyri steny, podlahu a strop. Radil im, aby sa vo svojom živote, ak nechcú vyhorieť, usilovali udržať všetky štyri steny, strop a podlahu pohromade. Vyhorenie sa nemusí tykať len nášho zamestnania – zrazu máme pocit únavy, vyčerpania, nechce sa nám vstávať do práce, ktorú dlhé roky vykonávame a doteraz nám prinášala radosť. Ono sa môže dotknúť i nášho záujmu o seba a o ľudí okolo seba. Vtedy strácame záujem o to, aby sme dôstojne plnili svoje povolanie a poslanie, ktoré máme na tomto svete,” povedal v kázni o. Peter.
Pravá strana pomyselného domu sú, ako povedal, ľudia, ktorí sú nám blízki – rodina a príbuzní. Ľavá strana – to sú veci, ktoré nám robia radosť – koníčky. Stena za nami – to sú tí, o ktorých sa môžeme oprieť, keď príde nejaký problém. Stena pred nami – to sú tí, s ktorými sa stretávame či prichádzame do kontaktu každý deň. Strop nad nami – to je Boh a náš duchovný život, na ktorý musíme tiež pamätať. Našou podlahou je zem pod nohami, čiže pevné ukotvenie v realite nášho života, kde by sme nemali plano snívať.
„Ak by sme doprostred takéhoto domu postavili sviecu, tá bude horieť, ak by aj chýbala jedna stena. Avšak akonáhle chýbajú dve steny, svieca uprostred zhasne. Zhasne i vtedy, ak nemáme strop. Rovnako ak chýba podlaha, svieca stratí stabilitu a zhasne takisto.” „Nemali by sme vzplanúť a zhorieť ako papier, ale mali by sme byť podľa vzoru Presvätej Bohorodičky ako Nespáliteľný Ker, ktorý síce horel, ale nezhorel,” vysvetlil o. Peter.
Po skončení sv. liturgie sa k duchovným i veriacim prihovoril metropolita Rastislav, ktorý zdôraznil skutočnosť, že aj keď je miestna cirkevná obec malá, Boh ju požehnáva veľkou blahodaťou. Miestnemu duchovnému správcovi o. Demeterovi Pasterovi zaželal, aby si i naďalej zodpovedne plnil svoje pastierske povinnosti.
Spomedzi cností Presvätej Bohorodičky vladyka vyzdvihol Jej schopnosť pretrpieť krivdu a odpustiť. „Napriek tomu, že Jej vlastný národ zabil Jej jediného Syna, neznenávidela ľudský rod, ale práve naopak – všetkým odpustila a modlila sa za ich spásu. A v tejto modlitbe pokračuje i po Svojom odchode z tohto sveta – modliac sa i za nás a prehliadajúc našu vlastnú zlobu. Nech sa pre nás všetkých stane vzorom lásky k Bohu a príkladom odpúšťania tým, ktorí sa voči nám previňujú,” dodal vladyka.
Následne sa uskutočnilo pomazanie veriacich požehnaným olejom.
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove