Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je pre nás začiatkom všetkých sviatkov, pretože je prvým veľkým sviatkom v cirkevnom roku. Presvätá Bohorodička sa narodila ako posledné ohnivko dlhej reťaze ľudí, mužov a žien, ktorí počas celej histórie ľudstva bojovali za duchovnú čistotu, bojovali za vieru, bojovali za to, aby na prvom mieste v ich živote bol Boh, aby sa Mu klaňali v pravde a slúžili Mu so všetkou vernosťou.
Narodila sa Tá, ktorá sa stane Mostom medzi Nebom a zemou, Tá, ktorá sa stane Dvermi, cez ktoré prišiel na svet Spasiteľ, Dvermi, ktoré otvoria Nebo. Bez narodenia Presvätej Bohorodičky by nedošlo k vteleniu Isusa Christa a bez vtelenia by nebola možná spása človeka.
O narodení Presvätej Bohorodičky sa nedozvedáme z Nového Zákona, ale hovorí nám o tom cirkevná tradícia. Z nej sa dozvedáme aj mená jej rodičov – Joakym a Anna. Bol to zbožný židovský manželský pár, avšak bol bezdetný. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Ale aj v takej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presvätá Bohorodička. Snažili sa vo všetkom napĺňať Božiu vôľu a takto prežili viac ako 50 rokov.
Raz Joakym chcel priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma, čomu je prejavom jeho bezdetnosť. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. Človeka, akým bol Joakym, ktorý sa snažil celý život žiť podľa Božej vôle, sa tieto slová veľmi dotkli, veľmi sa zarmútil a rovno z chrámu odišiel do pustovne, kde sa modlil a postil. O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joakym modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí Dcéra, ktorú bude dobrorečiť celý ľudský rod. Tak sa aj stalo.
Tento manželský pár je pre nás obrovským príkladom pokory, krotkosti a trpezlivosti. Toľké roky očakávať Božie požehnanie, nikoho neodsudzovať, nereptať, s pokorou niesť svoj životný kríž. Preto niet divu, že z takýchto neobyčajných ľudí sa rodí taký vzácny plod – Presvätá Bohorodička. Tento dar, ktorý dostali od Boha, nedostali tak pre seba, ako pre celý svet, pre celé ľudstvo. Pochopili, že Boh im dal dieťa nie na to, aby sa utešovali v starobe, ale aby to dieťa poslúžilo Bohu. Preto sa hneď po narodení rozhodli posvätiť svoju Dcérku Bohu. Práve Ona sa stala hodnou kvôli svojej bezhraničnej pokore, obrovskej čistote a svätosti stať sa Matkou Bohočloveka.
Hovoriac o narodení je treba povedať, že Presvätá Bohorodička sa narodila prirodzene, tak ako sa rodíme my všetci. Ona bola podobná nám vo všetkom. Avšak tak milovala Boha, že nevykonala žiaden hriech, nemala osobného hriechu.
Preto sa radujme z tohto sviatku, lebo je začiatkom nasej spásy. Hľaďme na Ňu a rozjímajme o Nej s láskou, prosme Ju, aby sme Ju dokázali zbožne milovať, klaňať sa Jej tak, aby sme sa stali hodnými prebývať s Ňou aj vo večnosti.
Jerej Ľuboš Savčak
Zdroje:
Св. Иоанн Кронштадтский: Простое Евангельское слово
azbyka.ru
soyuz.ru
youtube.com