Uspenský pôst je stanovený pred veľkým sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý trvá dva týždne, od 1./14. augusta do 15./28. augusta.
Tento pôst sa zachoval už od dávnych dôb kresťanstva. V prvý deň tohto pôstu oslavujeme ešte aj ďalšie sviatky a to Vynesenie Čestného Dreva Životodarného Kríža a 7 sv. mučeníkov makabejských. História týchto dvoch sviatkov má nemalý súvis, jeden s oslavou Presvätej Bohorodičky a druhý s pôstom. Zjavné poukázanie na Uspenský pôst sa nachádza v besede rímskeho pápeža svätého Leva I. Veľkého (r. 450), kde medziiným hovorí: „Cirkevné pôsty sú počas roku rozmiestnené tak, aby pre každé obdobie bol predpísaný osobitný zákon zdržanlivosti. Tak pre jar jarný pôst – počas Štyridsiatnice, pre leto letný – po Päťdesiatnici (Petrov pôst), pre jeseň jesenný – v siedmom mesiaci (Uspenský), pre zimu – zimný (Roždestvenský)“.
Svätý Simeon Solúnsky, byzantský teológ a cirkevný dejateľ žijúci koncom 14. a začiatkom 15. stor., arcibiskup tessalonický, píše: „Pôst v auguste (Uspenský) je ustanovený na počesť Matky Božieho Slova, ktorá, keď vedela, že prichádza Jej zosnutie aj naďalej viedla duchovný zápas a postila sa za nás, hoci bola svätou a nepoškvrnenou, nemala núdzu v pôste. Takto osobne sa Ona modlila za nás, aj keď sa už pomaly poberala z tohto života do budúceho a kedy sa Jej blažená duša mala prostredníctvom Božského Ducha zjednotiť s Jej Synom. A preto by sme sa aj my mali postiť a ospevovať Ju, napodobňujúc Jej život a vzbudzovať Ju tým k modlitbe za nás. Niektorí hovoria, že tento pôst je ustanovený pri príležitosti dvoch sviatkov, t.j. Preobrazenia (Preobraženija) a Zosnutia (Uspenija). A ja taktiež považujem za nevyhnutné spomínanie týchto dvoch sviatkov, prvého – ktorý nám dáva posvätenie a druhého – ktorý nám dáva zmilovanie a poručníctvo nad nami“.
Konečné ustanovenie Uspenského pôstu sa uskutočnilo na Konštantínopolskom sneme v r. 1166, ktorému predsedal patriarcha Lukáš Chrisoberg. Tu bolo potvrdené, že všetci pravoslávni kresťania majú v súlade s dávnymi poriadkami zachovávať Bohorodičný pôst od 1. do 15. augusta. Balsamom, známy grécky kanonista 12. storočia, diakon, o tomto sneme píše: „Vtedy sa niektorí radili o počte dní pôstu Uspenského a Roždenstvenského. Preto sám svätejší patriarcha potvrdil, že hoci počty dní týchto pôstov nie sú nikde písomne zaznamenané, posnažme sa, rovnako nasledovať nepísanú cirkevnú tradíciu a mali by sme sa postiť od prvého dňa augusta a od pätnásteho dňa novembra“.
V prísnosti je Uspenský pôst taký istý ako Veľký pôst, ryba je povolená len na sviatok Preobrazenia Hospodinovho. Neberme preto tento svätý Bohorodičný pôst na ľahkú váhu a snažme sa, aby sme počas týchto dvoch týždňov postúpili o ďalší krôčik dopredu v našom duchovnom napredovaní a aby nám pomohol v premieňaní našich vášní na bohumilé cnosti a tak sa naše srdce očisťovalo a napĺňalo svetlom Christovho Božstva.
Mgr. Peter Bzik
OCAM 08/2021
Tlačový odbor Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku