Christovo Zmŕtvychvstanie je predovšetkým historická udalosť. Keby to nebola historická udalosť, z Christovho prenasledovateľa Saula by sa nestal apoštol Pavel, ani by nikdy hŕstka ustráchaných Christovych stúpencov nezískala nadľudskú chrabrosť a moc zvestovať Evanjelium života a vzkriesenia, ani by nikdy nevznikla kresťanská Cirkev a nakoniec by ani ľudská logika nemohla nájsť dostatočné vysvetlenie na dobrovoľnú smrť mnohých státisícov mučeníkov za Christa zo všetkých národov a vo všetkých storočiach za posledné dve milénia. V tom prípade by bol Isus Christos známy podľa mena iba ako jeden z mnohých mudrcov Východu. Filozofi by aj naďalej až do konca histórie polemizovali v knihách a za katedrami okolo toho, či je duša nesmrteľná alebo nie je, a či jestvuje druhý svet alebo nie. A pozemské národy by padali do hrobu preklínajúc svoje srdce, že ich oklamalo. Lebo hlboko v ľudskom srdci je vrytá božská pečať večného života, pečať, ktorú sa nepodarilo vymazať násilnému intelektualizmu s celým svojím surovým násilím nad srdcom. Vo Svätom Písme sa tá pečať v srdci nazýva Stvoriteľovým sľubom. A apoštol hovorí: všetky Božie prisľúbenia v Christovi sú „áno“ (porovnaj: 2Kor 1, 20, pozn. prekl.). t. j. sú potvrdené a ukázané. A hlavné a základné prisľúbenie je víťazstvo nad smrťou, vzkriesenie a život bez konca.
Christovo Zmŕtvychvstanie je ďalej symbolom každého víťazstva dobra nad zlom, pravdy nad lžou, spravodlivosti nad nespravodlivosťou, dobroty nad násilím – je to symbol aj záruka. Lebo Ten, ktorý bol schopný poraziť smrť – rozdrviť žihadlo smrti, bol schopný a je schopný zvíťaziť nad každým iným nepriateľom, nad každým zlom.
Christovo Zmŕtvychvstanie je aj garanciou nášho vzkriesenia, všeobecného vzkriesenia. V tom je jeho praktický význam pre ľudský rod. Keďže Christos vstal z mŕtvych, budeme vzkriesení aj my. Mesiáš sveta neporazil iba svoju smrť, ale aj našu. On aj nevstal z mŕtvych, aby len On sám žil po smrti, ale aby sme boli aj my vzkriesení a žili po smrti. Jeho Kráľovstvo nie je kráľovstvom z tohto sveta, t. j. kráľovstvom zomierajúcich a zomrelých, ale Jeho Kráľovstvo je kráľovstvom víťaza nad smrťou, Kráľovstvom živých a nesmrteľných. Samotnú udalosť zmŕtvychvstania evanjelisti opisujú takto:
„Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salomé nakúpili voňavé oleje a išli pomazať Isusa. A hovorili si: Kto nám odvalí kameň od dverí hrobu? A keď vošli (dnu), nenašli telo Hospodina Isusa. A kým boli nad tým v rozpakoch, hľa, dvaja muži v žiarivom rúchu zastali pri nich. Ich zjav však bol ako blesk a ich odev biely ako sneh. A keď sa preľakli a sklonili tváre k zemi, (títo muži) im povedali: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet Ho tu, lebo vstal (z mŕtvych). Spomeňte si, ako vám hovoril, kým bol ešte v Galilei. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal Hospodin. A rýchlo choďte a povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a predchádza vás do Galiley; tam Ho uvidíte. Hľa, povedal som vám. I rýchlo opustili hrob a so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. Neskoro večer v ten istý prvý deň po sobote, kedy dvere domu, v ktorom sa zišli Jeho učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Isus, stal si do prostriedku a povedal im: Pokoj vám! A keď to povedal, ukázal im svoje ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Hospodina.“
Takto je opísané najväčšie víťazstvo, aké sa na pozemskej planéte kedy uskutočnilo, teda víťazstvo nad smrťou. Ľuďom bolo v dávnej minulosti povedané, že je Boh – Bohom živých a nie mŕtvych. Ale ľudia, porazení hriechom, bolesťou, utrpením ako následkami hriechu, túto vieru stratili. Alebo ako hovorí Emerson: „Nesmrteľnosť je príliš veľké dobro, aby v ňu ľudia verili“. Samozrejme, ale nie každá nesmrteľnosť je vždy veľkým dobrom. Jestvuje nesmrteľnosť spravodlivých a nesmrteľnosť hriešnikov. Nesmrteľnosť spravodlivých je skutočne veľké, preveľké dobro, ale nesmrteľnosť hriešnikov a nekajúcnikov je strašnejšia než hocičo strašné v živote aj v smrti. Všetci tí, čo zapierajú nesmrteľnosť, zapierajú blaženú nesmrteľnosť; preto im ona ani nebude daná. Ale bude im dané to, čo je opačné blaženej nesmrteľnosti. Všetci, čo od smrti očakávajú svetlosť, vo svetlosti aj budú žiť. Život je taký bohatý, že každému dáva to, čo si kto želá s vierou, to aj dostane.
Rovnako ako celý život Hospodina Isusa, tak aj Jeho smrť označuje víťazstvo ducha nad matériou a víťazstvo dobra nad zlom. Preto zvolajme spolu s apoštolom Pavlom: „Vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze Hospodina nášho Isusa Christa“ (1Kor 15, 57).
Sv. Nikolaj Velimirovič
