Sťatie (Usikovenije) hlavy svätého Jána Krstiteľa. (29.8./11.9.)Herodes Antipas, syn starého Herodesa, vraha betlehemských detí v čase narodenia Hospodina Isusa, bol vladárom Galiley za čias zvestovania svätého Jána Krstiteľa. Tento Herodes bol ženatý s dcérou arabského kniežaťa Aretu. Ale Herodes, zlý výhonok zo zlého koreňa, vyhnal svoju zákonitú manželku a nezákonne si zobral za družku Herodiadu, ženu svojho brata Filipa, ktorý ešte žil. Proti tomuto bezpráviu sa postavil svätý Ján Krstiteľ a Herodesovi to tvrdo vyčítal. Herodes ho uvrhol do temnice. Počas jednej hostiny na svojom dvore v Sebastiji Galilejskej, tancovala pred jeho hosťami Salome, dcéra Herodiady a Filipa. Opitý Herodes, unesený jej tancom sľúbil, že tanečnici dá všetko, čo si od neho zažiada, aj keby to bola polovica jeho kráľovstva. Salome, nahovorená matkou, si zažiadala hlavu Jána Krstiteľa. Herodes nariadil, aby Jána sťali v temnici a jeho hlavu priniesli na tanieri. V noci Jánovi učeníci zobrali telo svojho učiteľa a s úctou ho pochovali. Herodiada ihlou prepichla Jánov jazyk a hlavu zakopala na nejakom nečistom mieste. Čo bolo s Jánovou hlavou ďalej, o tom sa môžeme dočítať 24. februára. Onedlho však postihol týchto zlých ľudí Boží trest. Knieža Areta, aby očistil česť svojej dcéry, vytiahol s vojskom proti Herodesovi a do nohy ho porazil. Porazený Herodes bol odsúdený rímskym cisárom Kaligulom do vyhnanstvo najprv do Galie, potom do Španielska. Ako vyhnanci žili Herodes a Herodiada v biede a ponížení, pokiaľ sa neotvorila zem a nepohltila ich. A Salome zomrela hroznou smrťou na rieke Sikoris (Suli). Smrť svätého Jána sa udiala pred Paschou a sviatkovanie 29. augusta bolo ustanovené kvôli tomu, že v ten deň bol posvätený chrám, ktorý na Jánovom hrobe v Sebastii dali postaviť cisár Konštantín a cisárovná Helena. Do tohto chrámu boli uložené ostatky Jánových učeníkov Elizea a Avdiu.
Úvaha
Keď si všimnete, ako ľudia zomierajú, uvidíte, že smrť človeka sa väčšinou podobá na jeho hriech. Tak ako je napísané: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú“ (Mt 26, 52). Každý hriech je totiž meč a väčšinou sú ľudia porazení tým hriechom, ktorý najradšej konali. Príkladom toho je aj Salome, hriešna dcéra Herodiady, ktorá od Herodesa žiadala a dostala na tanieri hlavu svätého Jána Krstiteľa. Žijúc v Španielsku, v meste Lerid spolu s vyhnanými Herodesom a Herodiadou, išla jedného dňa cez zamrznutú rieku Sikoris. Ľad sa prelomil a ona spadla po krk do vody. Ľadové kryhy jej obkolesili hrdlo a ona sa začala hádzať, tancovať vo vode, ako kedysi tancovala na Herodesovom dvore. Ale nemohla sa ani dvihnúť ani potopiť, až jej ostrý ľad odsekol hlavu. Jej telo odniesla voda a hlavu priniesli na tanieri Herodiade, ako kedysi hlavu Jána Krstiteľa. Hľa, ako strašne sa smrť podobá na učinený hriech!
Sv. Nikolaj Velimirovič, z knihy Ochridský prológ
