8./21. október 2020

Juliánsky kalendár

Пр. Пелагіи. Пр. Таисіи.
Фил (243) 2, 24-30 Лк (28) 6,46 -7,1.

Novojuliánsky kalendár

Prep. Ilariona Velikaho. Sv. Ilariоna, ep. Мeglinskaho.
Fil (243) 2, 24-30 Lk (28) 6, 46 – 7, 1.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. Pelagia. Kajúcna hriešnica. Narodila sa ako pohanka v Antiochii a Boh ju obdaril veľkou telesnou krásou. Pelagia však svoju krásu využívala na duševné zatratenie seba aj iných. Smilstvom veľmi zbohatla. Raz, prechádzajúc popri chráme sv. muč. Juliána, kde práve kázal episkop Non, náhodou tam zašla a počula slová o Strašnom súde a treste pre hriešnikov. Táto kázeň ňou tak otriasla a zmenila ju, že odrazu sa zhnusila sama sebe, zľakla sa Boha, pokajala sa zo všetkých svojich nečistých hriechov a prišla k sv. Nonovi s prosbou, aby ju pokrstil. „Zmiluj sa nado mnou, hriešnou, otče svätý, pokrsti ma a nauč ma pokániu: ja som more neprávosti, priepasť zlyhania, sieť a nástroj diabla.“ Takto táto kajúcnica so slzami prosila Christovho archijereja. Ten ju pokrstil. Кrstnou matkou jej bola blažená Romana, diakonisa toho chrámu, ktorá ju potom ako duchovná matka utvrdila v kresťanskej viere. Ale Pelagia sa iba s krstom neuspokojila. Pociťujúc tlak svojich mnohopočetných hriechov a hryzenie svedomia, rozhodla sa pre veľký podvih. Svoje obrovské bohatstvo, zhromaždené hriechom, zanechala chudobným ľuďom a tajne odišla do Jeruzalema, kde sa pod mužským menom, ako mních Pelagij, zatvorila do kélie na Olivovej hore a začala tu ťažký podvih pôstu, modlitby a bdenia. Po troch rokoch ju navštívil diakon sv. Nona Jakub a zastihol ju ešte živú, ale keď ju po niekoľkých dňoch znova navštívil, našiel jej telo mŕtve, a tak ho dôstojne pochoval. Sv. Pelagia zosnula okolo roku 461. Takto táto niekdajšia veľká hriešnica pokáním a námahou umilostila Boha, zbavila sa hriechov a posvätila sa. Jej očistená a posvätená duša sa stala hodnou Božieho kráľovstva.