29. september/12. október 2020

Juliánsky kalendár

Седмица 19-я.

Пр. Кириака отшельника. Пр. Ѳеофана Милостиваго. Обрѣтеніе мощей св. Іоанна Шанхайскаго и Санъ Францисскаго, чудотворца.

Фил (235) 1, 1-7. Лк (16) 4, 37-44.

Novojuliánsky kalendár

19. sedmica po Pjatidesjatnici.

Mč. Prova, Taracha i Andronika. Sv. Martina Milostivaho, ep. Turskaho. Sv. Kosmy, ep. Majumskaho, tvоrca kanоnоv.

Fil (235) 1, 1-7. Lk (16) 4, 37-44.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prep. Kyriak pustovník. Narodil sa v Korinte rodičom Jánovi a Eudokii. Jeho otec Ján bol presbyterom a miestny episkop Peter bol jeho príbuzný. V ranej mladosti ho episkop ustanovil za čteca katedrálneho chrámu. Čítajúc Sväté Písmo sa mladý Kyriak divil Božej prozreteľnosti, ako preslávil všetkých skutočných služobníkov živého Boha a ako naplánoval spasenie ľudského rodu. V 18 rokoch ho túžba po duchovnom živote odviedla do Jeruzalema. V Jeruzaleme vstúpil do monastiera nejakého Božieho človeka Eustorgia, ktorý mu dal počiatočné rady pre mníšsky život. Potom odišiel k sv. Eutímijovi, ktorý v ňom videl budúceho duchovného velikána, obliekol ho do schimy a poslal k Jordánu k sv. Gerasimovi, kde Kyriak strávil deväť rokov. Po Gerasimovej smrti sa opäť vrátil do monastiera sv. Eutímija a zostal tu v mlčanlivosti desať rokov. Potom striedal miesto za miestom, utekajúc pred ľudskou slávou. Podvizal sa aj v monastieri sv. Charitóna, kde bola ukončená jeho pozemská cesta v 109. roku života. Preslávený podvižník a divotvorca sv. Kyriak bol mohutný a silný telom, a takým ostal do hlbokej staroby aj popri ťažkom pôste a bdeniu. V púšti sa niekedy roky živil len surovými rastlinami. Veľmi horlil za pravoslávnu vieru odsudzujúc herézy, hlavne herézu Origena. Hovoril o sebe, že odkedy je mníchom, slnko ho nikdy nevidelo jesť ani sa na nikoho hnevať. Podľa typikonu sv. Charitóna mnísi jedli len raz denne, aj to po západe slnka. Kyriak bol veľkým svetlom, stĺpom Pravoslávia, hrdosťou mníchov, mocným uzdravovateľom chorých a blahým utešiteľom smutných. Žijúc dlho na osoh mnohých, presídlil sa do večnej radosti svojho Hospodina v roku 557.