26. február/10. marec 2020
Juliánsky kalendár
Св. Порфирія, архіеп. Газскаго. Мч. Севастіана.
На 6. часѣ Ис 5, 7-16. На веч. Быт 4, 8-15. Прит 5, 1-15.
Novojuliánsky kalendár
Mč. Kodrata i druhich. Mčc. Galiny.
Na 6. časi. Is 5, 7-16. Na več. Byt. 4, 8-15. Prit. 5, 1-15.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Sv. Porfýrij, episkop gazský. Tento veľký archipastier sa narodil bohatým rodičom v Solúne. Svoju mladosť do 25. roku strávil v rodnom meste, potom opustil rodičovský dom a svetský život a odišiel do Egyptskej púšte. Pod vedením skúseného duchovníka tu mladý Porfýrij prijal mníšstvo a strávil päť rokov. Potom navštívil Svätú Zem so svojim verným priateľom, mníchom Marekom. Neďaleko Jeruzalema duchovne zápasil ďalších päť rokov v nejakej jaskyni. Avšak tu mu ochrnuli nohy, takže nemohol chodiť. Ale aj tak, plaziac sa po kolenách, navštevoval bohoslužby. Raz v noci sa mu vo vízii zjavil samotný Hospodin, uzdravil mu nohy, takže bol úplne zdravý. Keď bol vybratý za episkopa v Gaze, Porfýrij s ťažkým srdcom prijal túto povinnosť. V Gaze našiel iba 280 kresťanov; všetci ostatní obyvatelia boli modloslužobníci, a to veľmi fanatickí. Len svojou veľkou vierou a trpezlivosťou sa Porfýrijovi podarilo Gazanov priviesť k Christovej viere. Osobne musel putovať do Carihradu k cisárovi Arkadijovi a patriarchovi Jánovi Zlatoústemu, aby hľadal podporu v nerovnom boji s modloslužobníkmi. Želanú podporu aj dosiahol. Modlárske chrámy boli zatvorené, modly zničené a bol postavený nádherný chrám s tridsiatimi mramorovými stĺpmi. Pri stavbe tohto chrámu zvlášť pomohla aj cisárovná Eudoxia. Porfýrij žil dostatočne dlho na to, aby uvidel celé mesto Gaza, obrátené na kresťanskú vieru, ale to až po svojich mnohých úsiliach, utrpeniach a slzavých modlitbách k Bohu. Zosnul pokojne v roku 421. Bol divotvorec počas života aj po smrti. Jeho ostatky dodnes spočívajú v Gaze.