25. jún/8. júl 2020

Juliánsky kalendár

Прмчц. Февроніи дѣвы. Благовѣр. кн. Петра и Февроніи Муромскихъ.

Рим (117) 15, 7-16. Мф (48) 12, 38-45.

Novojuliánsky kalendár

Vmč. Prokopija. Prmč. Anastasija. Ikоny Bоžija Мatere Kazanskija.
Rim (117) 15, 7-16. Мt (48) 12, 38-45.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Prepmuč. Fevronia. Dcéra senátora Prosfora z Ríma. Aby sa vyhla manželstvu so smrteľným človekom, zasnúbila sa Christovi a prijala mníšstvo na východe v asýrskej krajine, v monastieri, kde bola igumenou jej teta Vriena. Syn nejakého veľmoža Lisimach sa túžil s Fevroniou oženiť, ale keďže ho cisár Dioklecián podozrieval z tajného kresťanstva, poslal ho na Východ s jeho strýkom Selinom, aby chytal a zabíjal kresťanov. Selin bol surový ako zver a všade bez ľútosti hubil kresťanov. Lisimach naopak, kde len mohol kresťanov bránil a ukrýval ich pred svojim zverským strýkom. Keď Selin vyhubil kresťanov v Palmýre, prišiel do mesta Sivapolis, neďaleko ktorého bol ženský monastier s 50 postiacimi sa, medzi ktorými bola aj Fevronia. Aj keď mala len 20 rokov, vážili si ju v monastieri aj v meste kvôli veľkej krotkosti, múdrosti a zdržanlivosti. V tomto monastieri zachovávali pravidlo blaženej Platonidy, ich bývalej igumeny, aby sa každý piatok trávil len v modlitbách a čítaní posvätných kníh, bez akejkoľvek inej práce. Vriena určila Fevroniu, aby sestrám čítala posvätné knihy a to stojac schovaná za závesom, aby sa nikto neuchvacoval a neočaroval krásou jej tváre. Keď sa Selin dopočul o Fevronii nariadil, aby mu ju predviedli. A keď sa svätá deva nechcela vzdať Christa a súhlasiť s manželstvom so smrteľným človekom, nariadil, aby ju bičovali, vybili jej zuby, odsekli ruky, prsia, nohy a nakoniec aby ju rozsekali mečom. Avšak mučiteľa v ten istý deň postihol strašný Boží trest: vošiel doňho diabol a uchvátila ho smrteľná úzkosť a v tejto úzkosti udrel hlavou do mramorového stĺpu a padol mŕtvy. Lisimach nariadil, aby Fevroniine telo zobrali a odniesli do monastiera, kde bolo s úctou pochované a on sa dal spolu s mnohými inými vojakmi pokrstiť. Pri ostatkoch sv. Fevronie sa udialo mnoho zázrakov a ona sa v deň svojho sviatku zjavovala a stála na svojom zvyčajnom mieste medzi sestrami a všetky sestry na ňu hľadeli s bázňou a radosťou. Dôstojne strádajúc sa svätá Fevronia presídlila do večného blaženstva v roku 310 а v roku 363 boli jej ostatky prenesené do Carihradu.