25. apríl/8. máj 2020

Juliánsky kalendár

Ап. и ев. Марка. Преп. Силвестра, иг. Обнорскаго.
Дѣян (21) 8, 40 – 9, 19. Ин (23) 6, 48-54

Novojuliánsky kalendár

Ap. a ev. Joanna Bohoslova. Prep. Arsenija Velikaho.
Dij (21) 8,40 – 9,19. Jn (23) 6, 48-54.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. apoštol a evanjelista Marek. Marek bol spolupútnik a pomocník apoštola Petra, ktorý ho vo svojom prvom liste nazýva svojím synom, nie však synom podľa tela, ale synom podľa ducha. Keď bol Marek s Petrom v Ríme verní ho uprosili, aby im napísal spásonosné učenie Hospodina Isusa, Jeho zázraky a život. Tak Marek napísal sväté Evanjelium, ktoré videl aj samotný apoštol Peter a dosvedčil, že je pravdivé. Marek bol apoštolom Petrom ustanovený za episkopa a poslaný na zvestovanie do Egypta. A tak bol sv. Marek prvým zvestovateľom Evanjelia aj prvým episkopom v Egypte. Celý Egypt bol naplnený hustou tmou pohanstva, modloslužobníctva, čarodejníctva a zloby. S Božou pomocou sa však sv. Marekovi podarilo zasiať semeno Christovho učenia v Líbyi, Amonikii a Pentapolise. Z Pentapolisu prišiel do Alexandrie, kde ho priviedol Duch Boží. Tu sa mu podarilo založiť Božiu Cirkev, ustanoviť jej episkopa, kňazov a diakonov a všetko dobre utvrdiť v zbožnej viere. Svoje kázanie Marek potvrdzoval mnohými a veľkými zázrakmi. Keď pohania proti Marekovi vzniesli obvinenia, ako na rozvracača ich modloslužobníckej viery a keď starosta mesta za ním začal sliediť, on znova utiekol do Pentapolisu, kde pokračoval v utvrdzovaní svojho predošlého diela. Po dvoch rokoch sa Marek znova vrátil do Alexandrie na veľkú radosť všetkých verných, ktorých počet sa už veľmi rozrástol. Pri tej príležitosti pohania Mareka zajali, pevne ho zviazali a začali ho ťahať po kamennej ulici kričiac: ,,Potiahnime vola do ohrady!“ Celého doráňaného a skrvaveného ho hodili do temnice, kde sa mu najprv zjavil nebeský anjel, podporujúc a posilňujúc ho; potom sa mu zjavil aj samotný Hospodin Isus a povedal mu: „Pokoj Ti, Marek, evanjelista môj!“ na čo mu Marek odpovedal: „Pokoj aj Tebe Hospodine môj, Isuse Christe!“ — Na druhý deň zlostní ľudia vyvliekli Mareka z temnice a znova ho vláčili po uliciach s rovnakým krikom: ,,Potiahnime vola do ohrady!“ Celý vyčerpaný a vysilený Marek vyriekol: ,,Do Tvojich rúk, Hospodine, oddávam môjho ducha!“ A tak vydýchol a dušou sa presídlil do lepšieho sveta. Jeho sväté ostatky kresťania dôstojne pochovali, aby po stáročia dávali uzdravenia ľuďom od každého trápenia a každej bolesti.