17./30. marca 2020

Juliánsky kalendár

Седмица 5-я Великаго поста. Пр. Алексія, человѣка Божія. Преп. Парѳенія Кіевскаго.
На 6. часѣ Ис 37, 33-38, 6. На веч. Быт 13, 12-18. Прит 14, 27-15, 4.

Novojuliánsky kalendár

5. sedmica Velikaho posta. Prep. Iоanna Ľistvičnika. Sv. Sоfrоnija, ep. Irkutskaho.

Na 6. časi. Is 37, 33-38, 6. Na več. Byt 13, 12-18. Prit. 14, 27-15, 4.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. Alexej, človek Boží. Sú rôzne cesty, ktorými Boh vedie tých, ktorí si želajú zapáčiť sa Mu a naplniť Jeho zákon. V časoch cisára Honória v Ríme žil vysoký kráľovský hodnostár Eutímian, veľmi vážený a bohatý. On aj jeho manželka Aglaida viedli bohumilý život. Aj keď bol Eutímian bohatý, za stôl si sadal len raz denne, aj to po západe slnka. Mali jediného syna, Alexeja, ktorého v dospelosti prinútili oženiť sa. No on tej istej noci opustil nielen ženu, ale aj dom svojho otca, nasadol na loď a priplával do Edesy v Mezopotámii, kde bola známa tvár Hospodina Isusa, poslaná samotným Isusom kráľovi Avgarovi (pozri viac o nie rukou stvorenej ikone tváre Spasiteľa 16. august). Alexej sa poklonil tejto tvári, obliekol sa do žobráckych šiat a ako bedár žil v tom meste 17 rokov, neustále sa modliac k Bohu v pritvore chrámu Presvätej Bohorodičky. Keď sa o ňom roznieslo, že je to Boží uhodník, zľakol sa ľudskej slávy a odišiel odtiaľ, nasadol na loď a plavil sa do Laodicey. Božou prozreteľnosťou zanieslo more loď do Ríma. Alexej to považoval za zdvihnutý Boží prst, a tak sa rozhodol prísť do domu svojho otca a ako neznámy tu pokračovať vo svojom živote a podvihu. Otec ho nespoznal, ale z milosrdenstva mu dovolil, aby žil v jednej izbe na jeho nádvorí. Tu Alexej prežil ešte 17 rokov, žijúc iba z chleba a vody. Sluhovia mu rôznym spôsobom ubližovali, ale on všetko pretrpel. Keď sa priblížil jeho koniec, napísal list, zovrel ho v rukách, ľahol si a vydýchol 17. marca 411. V chráme svätých Apoštolov sa vtom ozval za prítomnosti cisára a patriarchu hlas: „Pohľadajte človeka Božieho.“ Krátko nato bolo zjavené, že ten človek Boží je v Eutímianovom dome. Cisár s pápežom a celým zástupom prišiel do Eutímianovho domu a po dlhšom vypytovaní sa dozvedeli, že ten žobrák je onen človek Boží. Keď vošli do jeho izby, našli ho mŕtveho, ale v tvári žiarivého ako slnko. Z listu sa jeho rodičia dozvedeli, že je to ich syn Alexej a manžel nevesty, ktorá bez neho žila 34 rokov. Uchvátil ich nesmierny smútok a trápenie. Potom sa však utešili keď videli, ako Hospodin Svojho uhodníka preslávil. Dotykom jeho tela sa vyliečili mnohí chorí a z tela mu vytieklo voňavé myro. Telo pochovali do truhly z mramoru a smaragdov. Jeho hlava sa nachádza vo Svätej lavre na Peloponéze.