17./30. júl 2020

Juliánsky kalendár

Вмчц. Марины (Маргариты).
1Кор (147) 10,28 – 11,7. Мф (69) 16, 24-28.

Novojuliánsky kalendár

Ap. Sily, Siluana, Kriskenta i Epeneta. Mč. Ioanna voina.
1Коr (147) 10, 28 – 11, 7. Мt (69) 16, 24-28.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Marína. Pochádzala z Antiochie Pisidijskej a narodila sa pohanským rodičom. Až vo svojich 12 rokoch sa Marína dopočula o Hospodinovi Isusovi Christovi, ako sa vtelil z Prečistej Devy, ako vykonal mnoho zázrakov, prijal smrť na kríži a slávne vstal z mŕtvych. Jej mladé srdce zahorelo láskou k Hospodinovi a ona sľúbila, že sa nikdy nevydá a tiež si celou dušou želala strádať za Christa a pokrstiť sa krvou mučeníctva. Jej otec ju kvôli jej viere znenávidel a viac ju nepovažoval za dcéru. Keď sa cisársky správca Olimbrij od Maríny dozvedel, že je kresťanka, najprv chcel, aby sa stala jeho ženou. A keď to Marína odmietla, nariadil jej, aby sa poklonila modlám, na čo sv. Marína odpovedala: „Nepokloním sa ani neprinesiem obeť bezduchým a mŕtvym modlám, ktoré ani sami seba nepoznajú, ani nevedia, či ich my uctievame alebo zneucťujeme; nedám im tú česť, ktorá patrí jedine môjmu Stvoriteľovi.“ Vtedy ju Olimbrij podrobil ťažkým mukám a celú doráňanú a krvavú ju hodil do temnice. V temnici sa Marína modlila k Bohu a po modlitbe sa jej najprv zjavil diabol v podobe strašného hada, ktorý sa jej okrútil okolo hlavy. Ale keď sa prežehnala, had sa roztrhol a zmizol. Vtedy ju ožiarilo nebeské svetlo a zazdalo sa jej, že zmizli steny a strecha temnice a zjavil sa žiarivý a vysoký kríž a na vrchole kríža bola biela holubica, od ktorej vyšiel hlas: „Raduj sa, Marína, rozumná Christova holubica, dcéra horného Sionu, lebo nastal deň tvojej radosti.“ A Marína sa Božou mocou uzdravila od všetkých rán a bolestí. Nerozumný sudca ju na druhý deň mučil v ohni a vode, ale Marína všetko pretrpela akoby v cudzom tele. Nakoniec ju odsúdil na sťatie mečom. Pred smrťou sa jej zjavil Hospodin Isus s anjelmi. Sťatá bola v časoch cisára Diokleciána, ale dušou a mocou zostala pri živote na nebesiach aj na zemi. Jedna ruka sv. Maríny sa nachádza v monastieri Vatoped na Sv. Hore. V Albánsku, v pohorí Langa, nad Ochridským jazerom sa nachádza monastier sv. Maríny s časťou jej divotvorných ostatkov. V tomto monastieri sa dialo aj deje mnoho zázrakov, ktorých svedkami sú nielen kresťania, ale aj moslimovia. Turci majú k tejto svätyni takú úctu, že sa nikdy ani neopovážili siahnuť na ňu alebo monastiersky majetok. Nejaký čas bol Turek aj tútorom tohto monastiera.