15./28. máj 2020
Juliánsky kalendár
ВОЗНЕСЕНІЕ ГОСПОДНЕ.
Пр. Пахомія Великаго. Св. Ахиллія, еп. Ларисійскаго.
Утр. ев. Мк (71) 16, 9-20. Деян (1) 1, 1-12. Лк (114) 24, 36-53.
Novojuliánsky kalendár
VOZNESENIJE HOSPODNE.
Prep. isp. Nikity, ep. Chalkidonskaho. Svmč. Evtichija, ep. Melitinskaho. Sv. Ignatija Rostovskaho.
Utr. Ev. Mk (71) 16, 9-20. Sk (1) 1, 1-12. Lk (114) 24, 36-53.
Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň
Vzniesenie sa Hospodinovo
Evanjelium o Hospodinovom vzniesení sa
(Lk 24, 36-53; Sk 1, 3-12).
Vzniesenie sa Hospodinovo zo zeme na nebo je pre ľudí také prekvapujúce, ako aj Jeho zídenie z neba na zem a narodenie v tele pre anjelov. Veď predsa, ktorá udalosť z Jeho života nepredstavuje jedinečnú novinku a jedinečné prekvapenie pre svet? Preto si ani nepomyslí povedať, že vzniesenie Hospodinovo nebolo potrebné! Ak aj všetci Židia museli popri všetkej svojej zlobe priznať a zvolať: „Všetko robí dobre“ (Mk 7, 37), ako potom ty, ktorý si pokrstený v Jeho mene, máš veriť, že všetko, čo On činil je dobré, premyslené, zariadené, premúdre? Aj Jeho vzniesenie je teda rovnako tak dobré, premyslené, zariadené, premúdre ako aj Jeho vtelenie, ako aj Jeho pokrstenie, ako aj Jeho preobrazenie, alebo ako Jeho zmŕtvychvstanie. „Pre vás je lepšie keď odídem“, povedal Hospodin svojim učeníkom (Jn 16, 7). Vidím, ako On všetko riadi a robí, čo je pre ľudí najlepšie? Každé Jeho slovo a každý Jeho počin má za cieľ naše dobro. Jeho vzniesenie pochádza z prezieravého dobra pre všetkých nás. Keby to tak nebolo, On by sa nevniesol.
On sa vzniesol so svojím zmŕtvychvstalým telom, ktoré ľudia umŕtvili a zakopali do zeme, a požehnával ich rukami, ktoré ľudia doráňali klincami. Ó, požehnaný Hospodine, aká preveľká je Tvoja milosť! S požehnaním začala história Tvojho príchodu na svet, s požehnaním sa aj skončila. Keď archanjel Gabriel zvestoval Tvoj príchod na svet, pozdravil Presvätú Bohomatku slovami: Raduj sa, blahodatná, požehnaná si medzi ženami! A teraz, keď sa Ty lúčiš s tými, ktorí Ťa prijali, vystieraš svoje prečisté ruky i zasýpaš ich požehnaním. Ó, najpožehnanejší medzi ľuďmi! Ó, blahodatný prameň požehnania! Požehnaj aj nás, ako si požehnal svojich apoštolov!
Aj my chválime a dobrorečíme Hospodina, ktorý nám svojím vzniesením otvoril um, aby sme videli cestu a cieľ nášho života. Chválime a dobrorečíme Otca, ktorý na našu lásku k Synovi odpovedá svojou láskou a spolu so Synom sa usídľuje do každého, kto dodržiava a vyznáva Hospodinove prikázania.
Prep. Pachomij Veľký. Narodil sa v Egypte a v mladosti bol pohan. Ako vojak sa zúčastnil vojny cisára Konštantína proti Maxentiovi. Potom sa dozvedel od kresťanov o jedinom Bohu a vidiac ich zbožný život, Pachomij sa dal pokrstiť a odišiel do Tebaidskej pustatiny k významnému podvižníkovi Palamonovi, u ktorého sa desať rokov učil podvižníckemu životu. Vtedy sa mu zjavil anjel v oblečení schimnika na mieste nazývanom Tabenisiot a dal mu dosku, na ktorej bol napísaný poriadok spoločného monastiera, nariadiac mu, aby takýto monastier postavil na tomto mieste a predpovedal mu, že sa v tomto monastieri zíde mnoho mníchov kvôli spaseniu duše. Počúvnuc Božieho anjela začal Pachomij stavať mnohé kélie, aj keď na tom mieste nebolo nikoho okrem neho a jeho brata Jána. Keď mu brat vyčítal, že stavia nepotrebné budovy, Pachomij mu jednoducho povedal, že on len dodržiava Božie prikázanie bez ohľadu na to kedy a kto tam príde bývať. Onedlho sa na to miesto zišlo pôsobením Ducha Božieho mnoho ľudí a začali duchovne zápasiť podľa Pachomijovho poriadku získaného od anjela. Keď sa počet mníchov rozrástol, Pachomij založil ešte ďalších šesť monastierov. Počet jeho učeníkov bol takmer 7000. Svätý Antonij je považovaný za zakladateľa pustovníckeho života a sv. Pachomij spoločného monastierskeho života. Pokora, pracovitosť a zdržanlivosť tohto svätého otca boli a zostali výnimočným príkladom pre napodobňovanie obrovskému počtu mníchov. Svätý Pachomij učinil nespočetné zázraky, ale pretrpel aj nespočetné pokušenia od démonov a ľudí. A ľuďom poslúžil ako otec alebo rodný brat. Mnohých nadchol, aby sa vydali na cestu spasenia a mnohých nasmeroval na cestu pravdy. Bol a zostal veľkým svetlom Cirkvi a veľkým svedkom Christovej pravdy a spravodlivosti. Pokojne zosnul v roku 348 v 74. roku svojho pozemského života. Mnohých z jeho učeníkov Cirkev zaradila medzi zástup svätcov, ako sú napríklad: „Teodor, Jób, Pafnutij, Pekuzij, Atinodor, Eponich, Sur, Psoj, Dionisij, Psentaisij a ďalší.“
