12./25. január 2020

Juliánsky kalendár

Суббота по Просвѣщеніи. Мчц. ​Татіаны​. Св. Саввы, архіеп. Сербскaго.

Еф (233) 6, 10-17. Мф (7) 4, 1-11.
1Сол (273) 5, 14-23. Лк (84) 17, 3-10.

Novojuliánsky kalendár

Sv. Grigorija Bohoslova, archijepiskopa Konstantinopoľskaho.
Sol (273) 5, 14-23. Lk (84) 17, 3-10.

Úryvok z Ochridského prológu na dnešný deň

Sv. muč. Tatiana. Rimanka majúca významných rodičov. Kresťanka, ktorá slúžila v chráme ako diakonisa. Po smrti cisára Chaliogabala vládol v Ríme cisár Alexander, ktorého matka Mamea bola kresťanka. Samotný cisár však bol kolísavý a nerozhodný vo viere; kvôli tomu mal na svojom dvore sochu Christovu, Apolónovu, Abrahámovu aj Orfeovu. Jeho pohlavári prenasledovali kresťanov aj bez cisárovho nariadenia. Keď priviedli na mučenie devu Tatianu, modlila sa za svojich mučiteľov. A hľa, otvorili sa im oči a okolo mučenice videli štyroch anjelov. Vidiac to ôsmi z nich, hneď uverili v Christa, kvôli čomu boli aj oni mučení a zabití. Svätú Tatianu ďalej mučili: bičovali ju, odrezávali jej časti tela, rezali ju železom a takto potupenú a skrvavenú ju večer hádzali do väznice, aby ráno znova pokračovali s ďalším mučením. Ale Hospodin posielal svojich anjelov do temnice, ktorí ju posilňovali a uzdravovali, takže sa Tatiana každé ráno postavila pred mučiteľov úplne zdravá. Hodili ju pred leva, ale ten sa okolo nej iba obtrel a nič jej neurobil. Ostrihali jej vlasy, lebo si podľa svojich pohanských predstáv mysleli, že má vo vlasoch skrytú nejakú uzdravujúcu moc. Nakoniec ju priviedli na popravisko spolu s jej otcom a sťali ich. Takto ukončila svoj pozemský život táto hrdinská dievčina okolo roku 225 a bola ovenčená vencom slávy, lebo mala slabé ženské telo, ale duch mužný a vojvodský.