Občianske združenie ResArtis, Mesto Svidník a Pravoslávna cirkevná obec vo Svidníku zorganizovali v Dome kultúry vo Svidníku vo štvrtok, 20. februára 2020, výnimočné podujatie o význame mníšstva pre tento svet v minulosti aj v súčasnej dobe. Výnimočné bolo jednak tým, že sa na Slovensku doposiaľ nič podobné nikde nekonalo, ale aj tým, že pozostávalo z viacerých segmentov o živote mníchov za múrmi monastierov.
Ako prvý prítomných vo svidníckom kine Dukla privítal za spoluorganizátora prednosta mestského úradu Mgr. Miroslav Novák a vyjadril potešenie z organizovania podujatí, ktoré sú orientované duchovným smerom. Hlavná organizátorka a riaditeľka občianskeho združenia ResArtis pani Oľga Sedrovičová následne takmer dvom stovkám prítomným nielen zo Svidníka, ale celého východu Slovenska, ba dokonca aj z Prahy, porozprávala, čo ich dnes čaká a ako vznikla myšlienka zorganizovania prednášok, výstav a koncertu na tému mníšstva.
Ako prvá však prišla na rad projekcia dokumentárneho filmu Poľskej televízie „Turkowice z kuchyne“ o živote mníšok v pravoslávnom monastieri Pokrova Presvätej Bohorodičky v poľských Turkowiciach. Diváci mali možnosť vidieť, ako sestry hľadajú spôsoby prežitia v odľahlom monastieri, keďže monastiere žijú výlučne zo svojej práce a milodarov. Ten ich sa vďaka Bohu stále viac rozrastá, a preto musia sestry riešiť aj stavbu novej monastierskej budovy.
Po filme sa prihovoril prot. Peter Savčak a význam mníšstva vysvetlil z troch pohľadov: význam pre Cirkev, pre národ a pre veriacich. Povedal, že pre Cirkev je mníšstvo ako krv v tele, ktorá vyživuje celé telo. Mnísi pre Cirkev skladali bohoslužobné texty, písali ikony, prednášali najkrajšie kázne, formulovali dogmy, ako prví podstupovali mučeníctvo. O význame mníšstva pre národ vysvetlil, že napríklad balkánskym národom, ktoré boli 500 rokov pod tureckým jarmom, mnísi pomohli zachrániť vieru tým, že sa zostali modliť medzi múrmi monastierov, učili národ, krstili, slúžili a nahrádzali duchovných, ktorých bolo v tom čase veľmi málo. Napokon pre obyčajných veriacich sú mnísi príkladom v dodržiavaní Evanjelia a v každodennej modlitbe. Po návšteve monastiera si nejeden človek povie: „keď oni dokážu vstávať skoro ráno na bohoslužby každý deň, prečo by som ja nevstal aspoň vtedy keď mám voľno, alebo keď oni slúžia utreňu každý deň, prečo by som sa jej ja nezúčastnil aspoň v nedeľu a vo sviatok.“
Po prednáške o. P. Savčaka na scénu prišli sestry turkowického monastiera, aby zaspievali prvý blok svojho programu. Boli to bohoslužobné piesne spievané byzantskými nápevmi, keďže oni sú jediné v celej Poľskej pravoslávnej cirkvi, ktoré tieto starobylé cirkevné nápevy, zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, používajú vo svojom monastieri.
Na javisku sestry vystriedal domáci miešaný spevácky zbor pri pravoslávnom chráme Svätej Trojice zo Svidníka, ktorý spevom troch skladieb a počtom svojich členov dodal podujatiu veľkoleposť a majestát.
Bezpochyby najviac sa prítomní tešili na príhovor sestry Eufálie (Zołotariew) z Turkowic. Tým, že na Slovensko pricestovala, podstúpila veľkú obeť, keďže je v priebehu liečby zápalu pľúc, no zároveň je aj hlavnou speváčkou ich monastiera. Svojou skromnosťou a krásnymi slovami o tom, že pre mnícha nie je normálne, keď vychádza z monastiera, lebo nikdy sa doň nevráti taký, aký z neho odišiel, si získala prítomných. Rozprávala tiež o ich novej knihe „Nasza wiara od kuchni (Naša viera z kuchyne), a o tom, a čo sa z nej môžu čitatelia dozvedieť.
Pre spestrenie večera boli do programu zaradené aj deti. Keďže mnísi, ako hlavní dodržiavatelia Christovho Evanjelia, by mali byť prostí a nevinní ako deti, detský spev na podujatí nemohol chýbať. Deti duchovného otca prot. Vasiľa Schirtu zo Zbutskej Belej sa vďaka svojmu spevu a hre na husliach stali zlatým klincom celého koncertu. Helena, Justína, Vasiľ a Kristína spievali a hrali tak nádherne, že si okamžite získali srdcia divákov a ich vystúpenie mohlo konkurovať úrovni profesionálov.
Následne sa prihovoril prot. Peter Soroka, ktorý pred vyše 21 rokmi strávil spolu s dnešnými duchovnými otcami prot. Petrom Savčakom a prot. Pavlom Bobakom niekoľko mesiacov v srbských monastieroch. Hovoril o svojich prvých dojmoch v monastieri a o hľadaní logiky v hrabaní trávy, či skladaní tehál, keď jeho spolužiaci na PBF študovali teológiu. Neskôr pochopil, že v monastieri človek žije teológiu v praxi, a že tento ich prvý pobyt v Srbsku otvoril dvere ďalším nespočetným návštevám srbských monastierov veriacich zo Slovenska. Taktiež porozprával o diele sv. Nikolaja Velimiroviča Ochridský prológ, ktoré bolo preložené do slovenského jazyka, a ktoré spolu s knihou sestier z Turkowic „Naša viera z kuchyne“ môže tvoriť do seba zapadajúce ozubené kolesá – životov svätých a príbehov v Ochridskom prológu s každodenným praktickým životom kresťanov, čo je prezentované v tejto poľskej knihe.
Po druhom bloku spevu sestier z Turkowic bol na programe záverečný príhovor spoluorganizátora prot. Jána Soviča, duchovného správcu PCO vo Svidníku, ale kvôli jeho neodkladným povinnostiam dali poslednú bodku za týmto krásnym podujatím deti duchovného otca Vasiľa Schirtu. Krása podujatia spočívala aj v milej improvizácii, keď sa o. Vasiľ prihovoril prítomným a podelil sa o svoje zážitky s monastiermi v Rumunsku, keďže on sám je Rumun. Nato pozval na javisko svojho spolužiaka a pomocníka so slovenským jazykom prot. Milana Bilého, dnes duchovného v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe, aby všetci spoločne zaspievali „Svjatyj Bože“ po rumunsky a cirkevnoslovansky. Napokon štyria súrodenci Schirtoví so svojimi rodičmi zaspievali srbskú pieseň v ruskom jazyku „Viera naša pravoslávna“.
Vo výstavných priestoroch Domu kultúry si následne prítomní mohli pozrieť výstavy fotografií prot. Petra Soroku a jeho súputníkov po Srbsku „Čaro srbských monastierov“ a sestier z Turkowic „Za bránou monastiera“. Takto mohli nahliadnuť do každodenného života mníchov v Srbsku a v poľských Turkowiciach. Uvideli, že okrem nádhernej modlitebnej atmosféry v chráme, mnísi a mníšky pracujú v záhradke a na poli, čistia huby v kuchyni, či pripravujú si drevo a uhlie na zimu. Je veľmi vzácne, že sa tento, pre bežných ľudí tajomný svet monastierskeho života, počas výstav kúsok odhalil. Výstava fotografií potrvá do 22.3.2020.
VIDEO: Úryvok zo spevu sestier z Turkowic a súrodencov Schirtových
VIDEO: Reportáž o podujatí v rusínskom magazíne RTVS
