Po minuloročnom náhlom zosnutí vladyku Milu tina, prvého biskupa obnovenej valjevskej eparchie v Srbsku, pod ktorú patria aj monastiere Čelije (sv. ostatky – mošči prep. Justína Popoviča) a Lelič (sv. ostatky – mošči sv. Nikolaja Velimiroviča), bol na tohtoročnom pravidelnom májovom zasadnutí Archijerejského Zboru Srbskej pravoslávnej cirkvi za nového valjevského biskupa vybraný doterajší vikár báčskeho biskupa, mochačský vladyka Isichije.
Jeho slávnostná intronizácia, ktorej nám bolo cťou zúčastniť sa na pozvanie vladyku Isichija osobne, sa konala v nedeľu 27. júna 2021 v ešte nedokončenom katedrálnom chráme Vzkriesenia Hospodinovho v meste Valjevo. Na námestí pred chrámom, kde množstvo veriacich vítalo srbského patriarchu Porfírija a nového valjevského vladyku Isichija sa rozprestieral asi 2m široký a niekoľko desiatok metrov dlhý transparent s vetou: „Vitajte vladyko Isichije!“ V sprievode bolo okrem 20 episkopov, aj desiatky duchovných, detí v krojoch, či mladých ľudí v uniformách.
Podľa starobylého zvyku sedel patriarcha na archijerejskom tróne a sv. Liturgiu viedol nový valjevský biskup Isichije v spoluslúžení s biskupmi prítomnými na intronizácii, archimandritmi významných srbských a miestnych monastierov, ako aj početné vybrané mníšstvo a duchovenstvo. Spevom sprevádzalo sv. Liturgiu niekoľko miestnych zborov ako aj zbor bratov monastiera Kovilj, kde bol vladyka Isichije posledných 6 rokov igumenom. Byzantskými nápevmi tento zbor zaspieval „Iže cheruvimy“ a pričasten „Chvalite Hospoda s nebes“.
Medzi približne dvomi tisíckami veriacich boli aj vážení hostia ako minister zahraničných vecí Srbska pán Nikola Selakovič, primátor mesta Valjevo pán Lazar Gojkovič, predstavitelia miestnych samospráv, Srbskej armády, Ministerstva vnútra a verejných ustanovizní.
Prot. Peter Soroka
Krátky životopis biskupa Isichija (Rogiča)
Biskup Isichije (Rogič) sa narodil 3. novembra 1965 v Moskve rodičom Milutinovi a Jelene Rogičovcom. Žil v Belehrade, ale kvôli diplomatickej službe svojho otca strávil väčšinu svojho detstva a mladosti v zahraničí. Okrem Moskvy žil v Pekingu (Čína), Rangúne (Barma), Chartúme (Sudán) a vo Washingtone (USA). Základnú a strednú školu vyštudoval v anglickom a srbskom jazyku. V r. 1985 ukončil Dizajnérsku strednú školu v Belehrade a získal titul grafického technika. V r. 1987-1991 študoval psychológiu na Kolumbijskej univerzite vo Washingtone (USA) a na Filozofickej univerzite v Belehrade. V r. 2018 absolvoval teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Belehrade.
Vl. Isichije sa v r. 1991 ako poslušník pripojil ku koviľskému bratstvu na samom začiatku duchovnej a materiálnej obnovy monastiera Koviľ, ktorú započal súčasný srbský patriarcha Porfirij. V r. 1995 bol Jeho preosvietenosťou biskupom novosadským a báčskym Irinejom na sviatok Sritenija Hospodinovho postrihnutý na mnícha. Na jerodiakona bol rukopoložený v nedeľu 18. júla 1999 vtedajším igumenom koviľského monastiera a episkopom egerským Porfírijom a o týždeň neskôr bol rukopoložený na jeromonacha.
Hodnosť archimandritu mu bola udelená 21. novembra 2014 a na návrh koviľského igumena bol ustanovený za námestníka koviľského bratstva.
Na pravidelnom jarnom zasadaní Archijerejského soboru Srbskej pravoslávnej cirkvi bol v roku 2018 vybraný za vikára báčskeho biskupa s titulom biskup mochačský a na tohtoročnom zasadnutí ho Archijerejský zbor vybral na katedru po zosnulom episkopovi Milutinovi vo Valjeve.
Biskup Isichije hovorí po anglicky a po rusky a má veľmi blízky priateľský vzťah s vladykami a duchovnými našej miestnej Pravoslávnej cirkvi. Slovensko navštívil už niekoľkokrát a pre našich veriacich bol aj dobrým hostiteľom v monastieri Kovilj.
