Dňa 28. júna 2020 „Dom lásky k práci“, založený sv. Jánom Kronštadtským, nadobudol status historicko-kultúrnej pamiatky. Ruský štátny úrad kontroly, užívania a ochrany historicko-kultúrnych pamiatok v Peterburgu ho zapísal do šťastného registra objektov kultúrneho dedičstva spolu s domom pre pútnikov, nachádzajúci sa na ul. Fejgina v Kronštadte. Informuje o tom „Blagovest-info“.
„Dom lásky k práci“ bol založený sv. Jánom Kronštadským v roku 1882 a to v čase, kedy sv. Jan pôsobil ako kňaz – predstavený katedrálneho chrámu sv. Andreja Prvopovolaného v Kronštadte. Otec Ján Sergijev bol kanonizovaný za svätého Ruskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu s menom sv. Ján Kronštadtský.
Zdroj: https://spzh.news/ru/news/72551-dom-trudolyubija-sv-ioanna-kronshtadtskogo-priznali-pamyatnikom-kulytury
Na doplnenie je nevyhnutné dodať, že vybudovaním komplexu budov „Dom lásky k práci“, sv. Ján Kronštadtský začal realizovať už v 19. storočí tzv. komunitnú sociálnu prácu v cirkevnom prostredí, pretože aj sociálna a charitatívna oblasť je súčasťou poslania Cirkvi. Išlo o výchovno-charitatívnu cirkevnú inštitúciu (zariadenie), ktorá pomáhala každému, kto sa nachádzal v núdzi. Podnetom k jej vybudovaniu bol fakt, že v čase pôsobenia sv. Jána ako kňaza v Kronštadte sa rozmáhalo intenzívne tzv. profesionálne žobranie, nakoľko v tomto prístavnom mestečku žilo pomerne veľa dobre finančne zabezpečených obchodníkov, ktorí cez almužnu podporovali ľudí v núdzi. Obzvlášť preto osobitosťou inštitúcie bolo to, že sa pomoc neposkytovala spôsobom almužny, ale prostredníctvom mzdy za vykonanú prácu. Cieľom tejto inštitúcie ako jednej z formy sociálnej starostlivosti Cirkvi bola stimulácia núdznych k pracovnej činnosti, čo sa nedá dosiahnuť spôsobom dávania almužny. V takomto domove chudobní, bezdomovci, nezamestnaní a pod. nielen pracovali, ale aj študovali, liečili sa, mohli oddychovať, dostávali finančne príspevky, raz denne teplé jedlo, nocľah a pod. V tomto prípade bol uskutočnený pokus zameniť almužnu za kolektívnu prácu pre tých, ktorí sú v núdzi, chudobných. Vďaka pracovnej činnosti núdzni boli schopní sa postarať o seba samých. Sv. Ján pri riešení týchto sociálnych otázok v Kronštadte sa držal zásady: „Kto nepracuje, nech neje“. „Domov lásky k práci“ bol jedným z prvých rozsiahlych centier v Rusku, ktoré sa venovalo riešeniu otázky nezamestnanosti, bezdomovectva, profesionálneho žobrania, bezplatného vzdelávania, výchovy a filantropie.
Doplnene informácie – zdroj: КРОНШТАДСКИЙ, И.: Моя жизнь во Христе или минуты духовнаго трезвенія и созерцанія, благоговейнаго чувства, душевнаго исправленія и покоя в Боге. Утика 1988.
Pripravil: Prot. Vasyľ Kuzmyk