Slovensko, 19.1.2020. Pravoslávni kresťania, ktorí dnes majú podľa juliánskeho kalendára 6. januára, dnes neoslavujú Troch kráľov ako je to u západných kresťanov, ale sviatok Bohozjavenia (gr. Teofánia). Tento sviatok patrí popri Zmŕtvychvstaní a Zostúpení Sv. Ducha na apoštolov medzi najstaršie kresťanské sviatky a spomína sa už v 2. storočí. Vtedy sa v tento deň oslavovali tri udalosti: Narodenie a Krst Isusa Christa a poklonenie sa Mu tromi kráľmi. Vo východnej Pravoslávnej cirkvi však bolo vo 4. storočí Narodenie Christa presunuté na 25. decembra (čo je podľa súčasného kalendára 7. januára). Ako dôvod sa uvádza prekrytie rímskeho pohanského sviatku zrodenia nepremožiteľného slnka a zimného slnovratu, ale aj rôzne iné. Dňa 6. januára (dnešný 19. január) sa v Pravoslávnej cirkvi začal dávať stále väčší dôraz na zjavenie sa všetkých troch Božích osôb Svätej Trojice v jednom momente počas krstu Isusa Christa na rieke Jordán. Boh Otec v podobe hlasu z neba, Boh Syn v podobe krstiaceho sa Christa a Boh Duch Svätý v podobe holubice, ktorá sa nad Ním vznášala. Aj naše liturgické texty svedčia o tom, že je „predchádzajúci sviatok“ (Narodenie Christa) „svetlý“ a radostný, ale ten, čo „prichádza je svetlejší“ a radostnejší. Pri prvom sa totiž na Zemi zjavila iba jedna Božia osoba (Isus Christos), ale pri tomto (Bohozjavení) sú to všetky tri Božie osoby.
Z bohoslužobného hľadiska je tento sviatok rovnaký ako Narodenie Christa, v jeho predvečer sa slúžia cárske časy, Liturgia sv. Vasilija Veľkého aj Veľké povečerie. Veriaci si taktiež po druhýkrát sadajú za štedrovečerný stôl. Navyše sa tu posväcuje voda v nádobách v chráme a podľa starých zvykov aj na riekach. Vedecké skúmania dokázali, že sa voda, posvätená pravoslávnym kňazom nekazí aj keď sa nijakým spôsobom neupravuje. V tento deň sa dodržiava zvyk posväcovania domácností kňazom, čo sa dodnes dodržiava prevažne na dedinách, ale v prípade záujmu veriacich aj v mestách.
Tento sviatok je vyvrcholením vianočných sviatkov a na rozdiel od Narodenia Christa ho pravoslávni slávia iba dva dni. V ten druhý si pripomínajú sv. Jána Predchodcu, ktorý Spasiteľa pokrstil.
Čítanie z Ochridského prológu
Bohojavlenije. Keď Hospodin Isus dovŕšil 30 rokov od svojho telesného narodenia, začal svoju učiteľskú a spasiteľskú prácu. Samotný začiatok začiatku okrášlil krstom v Jordáne. Svätý Cyril Jeruzalemský hovorí: „Počiatok sveta je voda, počiatok Evanjelia je Jordán.“ Pri krste Hospodina sa vo vode zjavilo to tajomstvo, ktoré bolo v Starom Zákone iba predpovedané a o ktorom sa v starom Egypte a Indii len básnilo, t.j. tajomstvo Božej Svätej Trojice. Otec sa zjavil zmyslu hlasu, Duch zmyslu zraku a Syn sa zjavil ešte aj zmyslu hmatu. Otec vyriekol svoje svedectvo o Synovi, Syn bol pokrstený vo vode a Duch Svätý v podobe holuba sa vznášal nad vodou. Ján Krstiteľ svedčil a povedal o Christovi: „Hľa Baránok Boží, Ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29) Keď ponoril a pokrstil Hospodina v Jordáne, tým sa ukázala Christova misia vo svete i cesta nášho spasenia. Konkrétne: Hospodin na seba zobral hriechy ľudského rodu a pod nimi zomrel (ponorenie) a ožil (výstup z vody); aj my musíme zomrieť ako starí, hriešni ľudia a ožiť ako očistení, obnovení a prerodení. Toto je Spasiteľ a toto je cesta k spaseniu. Sviatok Bohozjavenia (po grécky Theofania) sa nazýva aj Prosviščenije. Lebo udalosť na Jordáne nás osvietila, ukazujúc nám Boha ako Trojicu, jednobytnú a nerozdeliteľnú. To je po prvé. A po druhé: lebo každý z nás sa krstom vo vode osvecuje tým, že sa usynovuje Otcom Svetla, zásluhou Syna a mocou Ducha Svätého. Zvyšok čítania z Ochridského prológu na 6./19. január nájdete tu.