Pravoslávni veriaci dnes podľa juliánskeho kalendára oslavujú pamiatku sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov. Na rozdiel od západných kresťanov, ktorí si ich sviatok pripomínajú 5. júla, pravoslávni na Slovensku sa pridržiavajú májového dátumu rovnako ako všetky ostatné miestne pravoslávne Cirkvi. Podľa východnej tradície bol práve 11./24. máj 863 dňom príchodu misie vedenej sv. Cyrilom a Metodom z byzantského Carihradu na Veľkú Moravu, kde ich privítal sv. Rastislav. Hoci sv. bratia sporadicky slúžili, resp. boli prítomní na bohoslužbách západných kresťanov, sami vyšli z prostredia východnej – gréckej pravoslávnej Cirkvi, a okrem cirkevnej ortodoxie – pravoslávia – priniesli do našich končín predovšetkým byzantské bohoslužby a obrad, preložený do slovanského jazyka, ako aj východné kresťanské zvyklosti a obyčaje. Pravoslávna cirkev na Slovensku sa hlási k cyrilo-metodskému odkazu. Okrem vyznávania východnej – pravoslávnej viery dodnes svoje bohoslužby vykonáva v cirkevno-slovanskom jazyku, ktorý je priamym potomkom staroslovienčiny. Slovanský jazyk sa vďaka Cyrilovi stal štvrtým bohoslužobným jazykom v kresťanskom svete popri hebrejčine, gréčtine a latinčine. Po smrti sv. Metoda v roku 885 bol síce na území Veľkej Moravy zakázaný a slovanskí kňazi a mnísi museli z našich krajov odísť, ale útočisko našli u južných Slovanov a tam pokračovali v diele christianizácie Slovanov, ktoré začali sv. Cyril a Metod na našom území.
V rámci tohtoročného 1155. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu navštívila delegácia Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a Slovensku starobylý Rím. V bazilike sv. Klementa 10. mája 2018 odslúžil metropolita Rastislav liturgiu na hrobe sv. Cyrila, ktorý zomrel v Ríme 14. februára 869 a bol tu pochovaný, a ako prvý východný – pravoslávny prímas z územia Čiech, Moravy a Slovenska (bývalej Veľkej Moravy) od doby sv. Metoda, teda po viac ako tisíc rokoch, sa 11. mája 2018 stretol s rímskym pápežom Františkom.
Krátky životopis sv. Cyrila a Metoda:
Sv. Cyril a Metod, apoštolom rovní. Rodní bratia zo Solúna, ktorých rodičia, Lev a Mária, boli významní a bohatí. Starší brat Metod strávil ako dôstojník 10 rokov medzi Slovanmi (macedónskymi) a tak sa naučil slovanský jazyk. Potom sa Metod vzdialil na horu Olymp a oddal sa mníšskemu podvihu. Tu sa k nemu neskôr pripojil aj Cyril (Konštantín). Ale keď chazarský kráľ Kagan požiadal od cisára Michala zvestovateľov Christovej viery, na jeho rozkaz boli títo dvaja bratia vyhľadaní a poslaní medzi Chazarov. Presvedčiac Kagana na Christovu vieru, pokrstili ho s veľkým počtom jeho hodnostárov a ešte väčším počtom ľudu. Po určitom čase sa vrátili do Carihradu, kde zostavili slovanskú azbuku z 38 písmen a začali prekladať cirkevné knihy z gréčtiny do slovančiny. Na pozvanie kniežaťa Rastislava odišli na Moravu, kde zbožnú vieru rozšírili a utvrdili a knihy rozmnožovali a dávali ich duchovným, aby učili mládež. Na pozvanie pápeža odišli do Ríma, kde Cyril ochorel a zomrel 14. februára 869. Metod sa vrátil na Moravu a do smrti pracoval na utvrdzovaní Christovej viery medzi Slovanmi. Po jeho smrti – zosnul v Hospodinovi 6. apríla 885. Jeho učeníci, Päťpočetníci, na čele so svätým Klimentom ako episkopom, prešli Dunaj a zišli na juh, do Macedónska, odkiaľ z Ochridu pokračovali v práci začatej Cyrilom a Metodom na severe medzi Slovanmi.
Úvaha zo života sv. Cyrila:
V saracénskom tábore sa opýtali Cyrila: „Ako môžu kresťania bojovať a zároveň dodržiavať prikázanie o modlení sa k Bohu za ich nepriateľov?“ Nato svätý Cyril odpovedal: „Keď sú v jednom zákone napísané dve prikázania a sú dané ľuďom na dodržiavanie, ktorý človek lepšie dodrží zákon: ten, ktorý dodrží jedno prikázanie alebo ten, ktorý dodrží obidve?“ Nato mu Saracéni odpovedali: „Bezpochyby ten, ktorý dodrží obidve.“ Sv. Cyril pokračoval: „Christos Boh náš nám prikázal, aby sme sa modlili k Bohu za tých, ktorí nás prenasledujú a aby sme konali dobro aj im; ale Ten istý Boh nám ešte povedal: väčšiu lásku v tomto živote neprejaví nikto ako ten, kto položí svoju dušu za priateľov svojich. A preto my prekonávame urážky, ktorými nás častujú jednotlivo a modlime sa k Bohu za nich; ale ako spoločenstvo bránime jeden druhého a kladieme svoje duše, aby ste vy, ktorí plienite našich bratov, nezajali s telom aj ich duše a nezničili ich telom aj dušou.“
Sv. Nikolaj Velimirovič, Ochridský prológ