Jasenovac – Osvienčim Balkánu
  • Mesto: Košice, Prešov
  • Od : 12-08-2019
  • Do: 12-09-2019
  • Adresa:

Pozývame Vás na podujatie

Jasenovac – Osvienčim Balkánu

Mučeníci z koncentračného tábora Jasenovac

na počesť státisícov obetí – Srbov, Židov, Rómov, Slovákov –

umučených počas 2. svetovej vojny v chorvátskom Jasenovci

8. december 2019  10:00 /Košice, Katedrálny chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky/

archijerejská liturgia:

vladyka Jovan, episkop slavónsko – pakračský /Chorvátsko/

a vladyka Juraj, episkop michalovsko – košický

prednáška o genocíde v Jasenovci:

historik Jovan Ćulibrk

výstava obrazov s. Marije /Very Antić/ z monastiera v Jasenovci

koncert: Zbor chrámu sv. Sávu /Belehrad, Srbsko/

 

9.december 2019 o 14:00 /Prešov, Pravoslávna bohoslovecká fakulta/

prednáška o genocíde v Jasenovci :

historik Jovan Ćulibrk

koncert : Zbor chrámu sv. Sávu /Belehrad, Srbsko/

vernisáž výstavy obrazov s. Marije /Very Antić/ z monastiera v Jasenovci

Výstavu otvorí vladyka Jovan, episkop slavónsko – pakračský.

 

JASENOVSKÍ  NOVOMUČENÍCI  VO  SVETLE  VZKRIESENIA

Slovenskí turisti cestou k moru míňajú diaľničnú odbočku k niekdajšiemu peklu na zemi, nemajú však o tom zväčša ani tušenia. Osvienčim ani Treblinka sa mu hrôzami nevyrovnajú…

Na sútoku riek Sávy a Uny v chorvátsko-bosnianskom pohraničí, asi 130 kilometrov od Záhrebu vyrástol v roku 1941 tábor smrti Jasenovac. Kvôli ideológií ustašovského hnutia v ňom boli internovaní Srbi a rôzni nepohodlní odporcovia režimu, kvôli rasovým zákonom Židia a Rómovia. Klérofašisti tam popravili desaťtisíce, možno až státisíce ľudí, prevažne pravoslávnych Srbov. Vraždenie chápali ako krížovú výpravu. Nekatolícke obyvateľstvo malo len dve možnosti: prestúpiť k rímskokatolíckej cirkvi, alebo zomrieť.

S týmto cieľom postavili Chorváti komplex ôsmich koncentračných táborov s rozlohou viac ako 200 štvorcových kilometrov na území obcí Jasenovac a Stara Gradiška.  Tábor nebol spravovaný jednotkami nacistického Nemecka, podliehal priamo správe chorvátskeho fašistického hnutia  Ustašovcov. Ustašovskí dozorcovia vymýšľali spôsoby, ako s čo najmenšou námahou zabiť čo najviac ľudí. To, čo páchali, nebola rýchla a bezbolestná smrť zastrelením či v plynovej komore. Svoje obete vraždili 40-timi rôznymi spôsobmi: podrezávali ich, roztĺkali im hlavy kladivom, sekerou, kameňom, hádzali ich do pecí, varili v smole a potom vešali… Medzi umučenými obeťami boli tisícky malých detí…

Patológovia, ktorí po vojne exhumovali pozostatky, zistili, že asi 20 percent obetí ešte žilo, keď ich hodili do masového hrobu.

Niektoré okolnosti a spôsoby vraždenia boli natoľko absurdné, že im dnešný človek ani neuverí. Napríklad 29. augusta 1942 prišli o život tisícky Srbov len kvôli stávke dozorcov, kto z nich zabije viac ľudí za jednu noc. Usporiadali súťaž. Zvíťazil študent františkánskej cirkevnej školy, člen katolíckej organizácie križiakov Petar Brzica, ktorý podrezal 1360 ľudí! Za svoje zločiny nebol nikdy potrestaný.

Jasenovac bol najbrutálnejším vyhladzovacím táborom Európy počas 2. sv. vojny. Sadistické peklo, v ktorom aj dozorcovia z Osvienčimu hrôzou kolabovali.  Z asi 90 000 obetí /počet nie je konečný – niektoré zdroje uvádzajú až 500 000/ bola väčšinou Srbov – intektuáli, pravoslávni kňazi, partizáni, bežní občania. Ale aj 3 000 Židov, tisícky Rómov, 106 Slovákov, Bosniaci, Česi, Chorváti, Slovinci, Rusíni….

Jasenovac bol desaťročia tabuizovanou témou. Aj režim bývalej Juhoslávie, usilujúci o sociálny, národnostný a náboženský zmier, o ňom radšej mlčal.

V súčasnosti je na mieste tábora zriadené Pamätné múzeum.

V Jasenovci bol v roku 1775 dokončený chrám Narodenia sv. Jána Krstiteľa. V roku 1941 bol na príkaz vedenia tábora zrušený a rozobratý prvými väzňami tábora, Židmi. Z materiálu chrámu postavili tábor číslo 3…

Povolenie na výstavbu nového chrámu prišlo až v roku 1973. Po 11-tich rokoch výstavby bol v roku 1984 vysvätený. Slavónsky biskup Sáva prehlásil chrám v roku 1999 za monastier. Aj keď bol pôvodne zamýšľaný ako monastier mužský, od roku 2016 sa stal ženským. S požehnaním metropolitu čiernohorsko-prímorského Amfilochija a biskupa pakračsko-slavónskeho Jovana doň vtedy prišli 3 sestry z monastiera Blagovijesti z ostrova Beška na Skadarskom jazere v Čiernej hore.

Jedna z nich, sestra Marija, bola talentovaná výtvarníčka. Aby tento dar vhodne využila, požehnala jej pred odchodom na nové pôsobisko predstavená monastiera v Beške, matka Fotina, aby maľovala mučeníkov jasenovských a všetko, čo sa na tomto hroznom mieste v minulosti odohralo.

Sestra Marija potrebovala takmer rok, kým vôbec namaľovala prvý obraz. Za ten čas hlbšie spoznávala históriu Jasenovca, študovala udalosti vojnových rokov prostredníctvom literatúry a stretávala sa s miestnymi preživšími pamätníkmi, aby počula všetko z prvej ruky. Takmer každý deň navštevovala priestor tábora a masových hrobov. A, čo je najdôležitejšie, obracala sa k mučeníkom prostredníctvom modlitby – aby tak s nimi nadviazala bližší a hlbší vzťah. Ako povedal jeden mních, jej obrazy sú predovšetkým plodom jej modlitebného úsilia. Stvárnila v nich utrpenie Jasenovca z perspektívy Kráľovstva Nebeského. Preto aj výstava nesie názov „Svätí novomučeníci jasenovskí vo svetle Vzkriesenia“.

Najvýstižnejšie asi zhodnotil výstavu metropolita Amfilochije: „Ešte nikto takýmto spôsobom nehovoril o Jasenovci“ a biskup Jovan: „Toto je revolúcia v stvárňovaní Jasenovca“.

Výstava mala premiéru v decembri 2018. Odvtedy bola s veľkým úspechom predstavená v rôznych mestách Bosny /Banja Luka, Bosanska Gradiška, Kozarska Dubica, Novi Grad, Prebilovci, Trebinje, Gacko/, Srbska /Novi Sad/, Čiernej Hory /Podgorica, Nikšić, Bar, monastier Podmaine/, Ruska /Dimitrovgrad, Orsk, Astachan, Volgodonsk, Novotroisk, Belozersk/, Spojeného kráľovstva /Londýn a iné/.

Tlačová správa k podujatiu